Údolie smrti

Rozkaz znel nasledovne: na Slovensku vypuklo povstanie, choďte mu na pomoc! Času nebolo nazvýš, povstalecké vojská boli na ústupe a tak dostal generál Grečko na prípravu operácie len desať dni. Úloha to v skutku nebola ľahká. Medzi spojencami a povstalcami sa totiž rozprestieral karpatský masív. Písal sa rok 1944 a údolie medzi obcami Kapišová a Kružlová malo dostať nový, hrozivý, názov.

Bitka v Údolí smrti je najkrvavejšou bitkou v slovenských dejinách. Operácia, ktorá mala spojeneckým vojskám otvoriť cestu do Československa je nechválne známa tvrdými tankovými bojmi a vysokými stratami na oboch stranách. Medzi 25. a 27. októbrom tu padlo viac ako 11 000 vojakov. 

Hmla, dážď a blato v kombinácií so strmými karpatskými svahmi nám azda pomôžu pochopiť príhody akou je tá o veliteľovi guľometnej čaty Petrovi Radašovskom, ktorý chlapom na Dukle pred útokom nalieval pálenku. Na Dukle nebolo kde si oddýchnuť, usušiť sa či prezliecť. 1. československá brigáda mala 8. septembra 5 503 vojakov. O dva týždne neskôr to už bolo len 3 613. Slovami Emila Horvátha mladšieho, ktorý v Českom století stvárnil prezidenta generála Ludvíka Svobodu: "Dukla, to boli potoky krvi."

V súčasnosti sa po údolí môžeme prejsť slobodne a bez strachu o život. Ku údoliu sa dostaneme odbočením z hlavnej cesty medzi Kapišovou a Kružľovou. Vedľajšia cesta nás privedie ku parkovisku, kde môžeme nechať auto a vydať sa na prechádzku. Dobrú predstavu o teréne a veľkosti bojiska si môžete urobiť z miesnej rozhľadne. Bitku v Údolí smrti pripomína vystavená bojová technika, ktorá znázorňuje tankovú rotu v útoku.